Turistika vo Veľkej Fatre

Turistika vo Veľkej Fatre

Blatnický hrad a Čertova brána

09:00 – 10:00 Presun na Blatnický hrad.  Z múzea Karola Plicku pokračujeme na začiatok Gaderskej doliny, odkiaľ nás
žltá značka dovedie až na hrad. Zrúcanina kráľovského hradu Blatnica sa nachádza na nízkom vápencovom chrbte Plešovice oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, vo výške 685 m.n.m., 2 km severne od rovnomennej obce.

10:00 – 12:00 Presun k Čertovej bráne  Na závere Gaderskej doliny sa nachádza pri vstupe do doliny Selenec Čertova
brána. Miesto navštevované nielen turistami, ale aj filmármi. Vo filmárskej Blatnici sa nakrútilo už 15 slovenských celovečerných filmov, dva zahraničnéa množstvo ďalších krátkych filmov. Z najznámejších je určite film Jánošík, ktorého dej bol situovaný aj do priestorov Čertovej brány.

12:00 – 14:00 Návrat do Blatnice . Prechod jednou z najkrajších a najnavštevovanejších dolín Veľkej Fatry je lemovaný bočnými dolinami, s množstvom bizarným skalných útvarov a pridružených vrchov ako Tlstá, Ostrá, či Kozia skala

 

Výstup na Lysec

09:00 – 12:30 Výstup na Lysec.  Začiatok túry zahájime v Jasenskej doline, kde popri stúpaní po modrej značke minieme niekoľko turistických chát a lyžiarskych vlekov. V závere doliny, pri chate Lysec začína stúpanie na vrchol Lysca.

12:30 – 13:00 Obed na vrchole Občerstvenie na vrchole (z vlastných zásob), popri sledovaní
panoramatických výhľadov.

13:00 – 15:00 Zostup do Belej Z vrcholu Lysca budeme zostupovať po žltej turistickej značke, ponad svah Belianskej doliny. V mieste zvanom „Pod Medziarkami“ je možné zostúpiť do Jasenskej doliny, ale aj pokračovať ďalej po žltej do Belianskej doliny, odkiaľ nás zelená turistická značka zavedie do Belej.

 

Výstup na vrchy Tlstá a Ostrá

08:00 – 09:30 Výstup k jaskyni Mažarná Trasu začína v závere dediny Blatnica, odkiaľ popri pamätníku SNP kráčame spočiatku po žltej farbe, aby sme sa asi po polhodine dostali k Vápennej doline, odkiaľ budú naše kroky viesť po modrej značke k jaskyni Mažarná. Jej celková dĺžka je 130 m a po širokej nízkej vstupnej chodbe sa rozvetvuje na dve bočné. V minulosti bola osídlená ľuďmi - čoho dôkazom sú nálezy.

09:30 – 11:00 Výstup na vrchol Tlstá. Tlstá (1 373,3 m n. m.) je výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry.
Spolu s Ostrou tvorí výraznú dominantu horného Turca. Hranica lesa prebieha pod jej vrcholom, preto má vrcholová časť formu lúk s občasnými bralami. Ako už jej samotný názov napovedá, vrchol nie je ostrý, ale postupne sa
zvažujúci. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu.

11:00 – 12:00 Presun na Zadnú Ostrú. Z Tlstej pokračujeme po zelenej značke cez Ľubenú a Bágľov kopec na Zadnú
Ostrú. Táto časť trasy by sa dala nazvať skôr zostupom, keďže klesanie je 229 metrového prevýšenia, zatiaľ čo stúpanie iba 110metrov.

12:00 – 12:30 Výstup na Ostrú. Výstup na Ostrú je nutné absolvovať za pomoci niekoľkých metrov reťazí, cez skalné okno. Vrchol však ponúka turistom výhľady na všetky svetové strany.

 

Prechod Veľkou Fatrou


1. deň 08:00 – 12:00 Výstup na Krížnu. Trasa začína v Dolnom Harmanci, odkiaľ budeme stúpať na Krížnu Bystrickou dolinou, po žltej značke.


12:00 – 13:00 Obed na Horskom hoteli Kráľova studňa. Horský hotel Kráľova studňa sa nachádza v chránenom prostredí Národného parku Veľká Fatra vo výške 1300 m n.m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody poskytuje dokonalé podmienky pre načerpanie duševných aj fyzických síl. Zrekonštruovaný hotel s bohatou históriou je známy ako
križovatka turistických trás Veľkej Fatry a významnou zastávkou Cesty hrdinov SNP.


13:00 – 14:30 Výstup na Krížnu. Pokračujeme po červenej značke na vrch Krížna (1 574 m n. m.),ten je tretím najvyšším vrchom Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Vrchol Krížnej ponúka kruhové výhľady na hrebeň Nízkych Tatier, Malú a Veľkú Fatru, ale aj Západné a Vysoké Tatry.

14:30 – 15:30 Výstup na Ostredok. Ostredok (1 592 m n. m.) je najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Z vrcholu je krásny kruhový výhľad.


15:30 – 18:00 Presun na chatu pod Borišovom. Červenou turistickou značkou pokračujeme cez Suchý vrch, Koniarky
a Kyšky na chatu. Jednou z variant pre prechod traverzom Ploskej (po modrej), pre kratšiu trasu. Alebo výstup na Ploskú po červenej značke. A odtiaľ pokračovať na chatu pod Borišovom.

18:00 – 19:00 Večera na chate pod Borišovom.  Chata pod Borišovom (1 300 m n. m.) je horská chata pod vrchom Borišov vo Veľkej Fatre. Zariadenie s celoročnou prevádzkou sa nachádza v sedle medzi Borišovom a Ploskou v centrálnej časti pohoria. Chata pod Borišovom slúži vďaka odľahlosti ako cieľ vysokohorských túr, ale aj východisko pre výstupy na hlavný hrebeň a vrchy Borišov, Ploská, Ostredok či Krížna. 

2. deň


07:30 – 08:00 Raňajky na chate pod Borišovom.

08:00 – 09:30   Presun na Čierny Kameň. Čierny kameň je vrch vo Veľkej Fatre, v okrese Ružomberok. Dosahuje
výšku 1 479,4 m n. m. Na jeho severozápadnom svahu sa nachádza prírodná rezervácia Čierny kameň.

09:30 – 12:30   Presun na Smrekovicu.  Zelenou turistickou značkou pokračujeme cez Rakytov na Smrekovicu.

12:30 – 13:30 Obed na horskom hoteli Smrekovica. Smrekovica je najvýznamnejšia zastávka na turistickej trase liptovskej časti hrebeňovky Veľkej Fatry. Je situovaná medzi vyhliadkovými vrcholmi Skalná Alpa a Malá Smrekovica. Slúži ako dobré miesto na oddych pri prekonávaní centrálnej časti Veľkej Fatry.

13:30 – 16:30 Presun do Vlkolínca. Po zelenej značke do sedla pod Sidorovom, ďalej po žltej do Vlkolínca. Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

16:30 – 18:00   Zostup do Ružomberka